Tlač De Revolutionibus

V auguste 1541 bolo De Revolutionibus pripravené na tlač. Rheticus zobral rukopis so sebou, keď sa vracal na univerzitu do Wittenbergu. Pôvodne sa mal spis vytlačiť na náklady univerzity, ale tu zatiaľ a ešte dlho potom vládla nevraživosť voči heliocentrickému systému a katolíckemu Kopernikovi. Rheticus dal teda spis tlačiarovi Johannovi Petreiovi v Norimbergu. Ten bol tamojším centrom kníhtlače. Následne musel Rheticus z Wittenbergu kvôli svojim názorom odísť.

De Revolutionibus

On, ani Petreius nemohli zostať dozerať na celý priebeh tlače. Petreius tým nakoniec poveril Andreasa Osiandera, luteránskeho teológa, ktorý už mal skúsenosti s tlačou matematického textu. Kopernik sám bol už dlhý čas pred svojou smrťou fyzicky paralyzovaný a slabej mysle a zdržiaval sa výhradne vo Fromborku.

Osiander, poznajúc zamietavé názory Luthera k heliocentrickej teórii, bez vedomia Petreia, či Kopernika samotného, vložil za titulnú stranu namiesto originálneho Kopernikovho úvodu list čitateľom. V ňom vyhlásil, že závery knihy nie sú pokladané za pravdu a teória nebola s týmto úmyslom ani vybudovaná. Knihu označil za jednoduchú pomôcku k výpočtu pozícií nebeských telies.

Keďže sa rozšírila povesť o novosti tohto diela, ktoré vyhlasuje Zem za pohyblivú a Slnko za nepohyblivé v strede vesmíru, nepochybujem o tom, že niektorí vzdelanci tým budú krajne pohoršení a budú myslieť, že sa nepatrí vnášať zmätky do slobodných umení, už oddávna dobre ustanovených. Ak však budú chcieť vec presne uvážiť, v skutočnosti zistia, že autor tohto diela netvrdil nič, čo by si zaslúžilo výčitku. Astronóm má totiž usilovným a dokonalým pozorovaním zachycovať priebeh nebeských pohybov a potom tvoriť a vymýšľať ľubovoľné príčiny čiže hypotézy (keďže skutočných príčin sa nijako nemôže dopátrať), aby bolo možné spomínané pohyby správne vyrátať tak do budúcnosti, ako aj do minulosti. A práve tieto veci splnil autor vynikajúcim spôsobom. Nie je vôbec potrebné, aby tieto hypotézy boli pravdivé, alebo aspoň pravdepodobné.

List nepodpísal a ako autor bol odhalený až o 50 rokov neskôr Johannom Keplerom. Osiander zmenil aj názov tak, aby neznel ako vyhlásenie pravdy. Pridal k nemu slovo ‚Hypotéza'. Kupodivu, venovanie pápežovi Pavlovi III. v knihe ponechal. Kopernik svoje dielo Šesť kníh o obehoch nebeských telies uvidel iba v deň svojej smrti 24. mája 1543.

Je možné, že len vďaka Osianderovmu úvodu nezamietla a nezničila cirkev dielo O pohybe nebeských telies hneď po jeho vydaní, ale malo čas prejsť mnohými rukami a ovplyvniť mnohé mysle.